Ľubo Perunko: Od analógovej legendy k majstrovi slovenskej fotografie.

Volám sa Ľubo Perunko a hoci moje korene siahajú do podtatranského Popradu, dnes tvorím v pokojnom Svite. Fotografia nie je len mojou prácou, je to vášeň, ktorá ma sprevádza desaťročia a vďaka ktorej som sa stal členom prestížnych združení – Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenskej Republiky (APFSR) a Slovenskej federácie fotografov (SFF). Rok 2024 bol prelomový, keď mi Federácia Európskych Profesionálnych Fotografov udelila titul EP – potvrdenie mojej profesionálnej cesty.

Všetko sa začalo fascináciou statickým obrazom a darom od otca – mojím prvým, poctivým analógovým fotoaparátom. On ma zasvätil do tajov fotografie, naučil ma nielen snímať, ale aj vyvolávať čiernobiele filmy a vdychovať život statickým záberom v tmavej komore. Táto analógová škola bola tvrdá, no neoceniteľná. Možno aj preto ma dnes len máločo v digitálnom svete fotografie dokáže zaskočiť. Hoci príchod zrkadloviek a bezzrkadloviek priniesol nové výzvy, základný princíp ostal rovnaký. Túto esenciu dnes odovzdávam ďalej na svojich skupinových i individuálnych workshopoch.

Pri organizácii týchto workshopov je mojou nepostrádateľnou oporou manželka. Jej precíznosť a starostlivosť o logistiku – od komunikácie s ubytovacími zariadeniami cez registráciu klientov až po plynulú koordináciu kurzov – zaručuje, že sa účastníci môžu plne sústrediť na umenie fotografie a odniesť si maximum bez zbytočných starostí.

Život ma na dlhý čas zavial do Veľkej Británie, kde fotografia ustúpila do úzadia. Občasný záblesk v miestnych novinách – to bolo všetko. Skutočný reštart prišiel s návratom na Slovensko v roku 2015. Nebol čas na pomalé rozbiehanie. Prvé významné zákazky a s nimi aj nové kontakty prišli okamžite. Objektívom som zachytával dynamiku akcií, hĺbku portrétov, rodinné radosti a tváre známych osobností slovenskej kultúry a spoločnosti. Bola to intenzívna a obohacujúca etapa, za ktorú som nesmierne vďačný.

No potom prišla pandémia a s ňou ticho. Ako mnohí, aj ja som hľadal útočisko v prírode. Jej pokoj, ticho a harmónia ma pohltili. V tom objatí zelene a ticha som si uvedomil, že moja cesta vedie inam. Rozhodol som sa nevrátiť k pôvodnému tempu.

Odpoveďou na túto zmenu boli prestížne ocenenia na medzinárodných súťažiach WPE Awards v kategórii KRAJINA, neskôr BARDAF, Tokyo International Foto Awards a ďalšie. Dnes je mojou vášňou odovzdávať skúsenosti, cestovať po Slovensku, objavovať známe i skryté krásy našej krajiny a ukazovať svetu jedinečný pohľad na veci, ktoré nás obklopujú. Pretože niekedy, aby sme zachytili skutočnú krásu, si musíme k lúčnym kvetom jednoducho kľaknúť.